WWF vydáva Správu o stave planéty | WWF

WWF vydáva Správu o stave planéty

Posted on 30 October 2018    
Správa o stave planéty 2018
© WWF

Drancovaním Zeme ohrozujeme už i vlastnú existenciu 

Počet druhov živočíchov na planéte klesá. Niektoré už naše deti budú poznať len z kníh. Za posledných 50 rokov sa populácie rýb, vtákov, obojživelníkov, plazov a cicavcov znížili v globálnom meradle až o 60 percent. Konštatuje to WWF v najnovšej Správe o stave planéty - Living Planet Report 2018. WWF upozorňuje, že treba konať rýchlo. Bez zásahu človeka zostáva len štvrtina súše. Správu zverejňuje WWF každé dva roky.
 
Najväčší pokles zaznamenali experti za posledných 50 rokov pri sladkovodných živočíchoch (83%) a živočíchoch z tropických pralesov (89%). Biodiverzitu, teda rôznorodosť krajiny, rastlín a živočíchov, ohrozuje najmä poľnohospodárstvo, ubúdanie a degradácia prirodzeného prostredia živočíchov -  najmä lesov, pralesov či mokradí, a nadmerné využívanie prírodných zdrojov.
 
 
Správa varuje, že ľudia ohrozujú už i vlastnú existenciu a pomôže len okamžitá zmena životného štýlu. „Dlhé roky vieme, že ženieme planétu na hranicu svojich možností. A veda nám nikdy nedávala jasnejšie dôkazy o dôsledkoch nášho správania. Už neexistuje ospravedlnenie pre našu nečinnosť. Ochrana prírody nie je len o ochrane tigrov, pánd či veľrýb. Náš každodenný život závisí od zdravia planéty. Na planéte s narušenou klímou, zničenou krajinou, prázdnymi oceánmi, riekami a lesmi ľudí nečaká budúcnosť naplnená šťastím, zdravím a prosperitou,“ hovorí Marco Lambertini, generálny riaditeľ WWF International.


Bez zásahu človeka zostane len 10 % planéty

Správa upozorňuje, že len 25 % percent súše nateraz zostáva nedotknutých človekom. Do roku 2050 to bude už len 10 %. Príčinou je najmä poľnohospodárstvo, rastlinná i živočíšna výroba.
Svet podľa WWF Living Planet Report 2018 stratil kvôli poľnohospodárstvu medzi rokmi 1990-2015 až 129 miliónov hektárov lesa, čo je rozloha Juhoafrickej republiky. 
 
WWF vyzýva nielen jednotlivcov, ale i firmy a svetových lídrov, aby sa k situácií postavili čelom. Musíme zmeniť spôsob výroby a spotreby a komerčný sektor musí byť lídrom týchto zmien. A alarmujúca situácia sa musí odraziť v strategických dokumentoch, ako napr. dohoda o zmene klímy či Dohovor OSN o biologickej diverzite.
Sme prvou generáciou, ktorá má, vďaka vedcom a odborníkom, jasný obraz o význame prírody pre ľudstvo a našom vplyve na životné prostredie. A môžeme byť poslednou generáciou, ktorá má šancu zmeniť hrozivý vývoj,” hovorí  Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.


Slovensko stráca staré lesy a v nich žijúce druhy

Celosvetové údaje o ubúdaní živočíchov potvrdzuje i situácia na Slovensku. Podľa Národnej stratégie ochrany biodiverzity je u nás ohrozených až 70% druhov rýb, všetky druhy obojživelníkov, takmer  92% druhov plazov, 46% hniezdiacich druhov vtákov a 69% druhov  cicavcov. Stratégia upozorňuje, že napriek tomu pre nedostatok financií klesá počet programov na záchranu ohrozených druhov. Aktuálne prebieha len 6 programov, a to na záchranu motýľov, korytnačky močiarnej a vtákov ako hlucháň hôrny, tetrov hoľniak či sokol červenonohý


„Hlucháň hôrny bol kedysi symbolom našich hôr, dnes mu hrozí vyhynutie. Z
a posledné štyri desaťročia poklesla populácia o približne 70%. Dnes u nás žije posledných 600 až 800 jedincov. A hlavnou príčinou je ťažba dreva. V pôvodných starých lesoch ponechaných bez zásahu nachádza hlucháň potravu a prirodzenú ochranu, ktorú mu hospodárske lesy nevedia poskytnúť,“ hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
 
Rozsah ťažby v slovenských lesoch neustále narastá, ročne sa u nás vyťaží asi 9,5 mil. m3 dreva, pričom za posledné dve dekády sa objem zdvojnásobil. Cieľom WWF je ochrániť pred ťažbou v prvom rade staré lesy a pralesy. Dnes mnohé nie sú v 5. stupni ochrany.
 
Za stav našich najohrozenejších rýb či obojživelníkov je zase zodpovedné znečistenie vôd, regulácia riek a budovanie vodných elektrární, či iných bariér. Trendom vo svete je vrátiť rieky do pôvodného koryta a odstraňovať bariéry, vrátane priehrad. Lídrom je severná Európa, ale i Francúzsko či USA. Aj jedna z našich ohrozených druhov rýb hlavatka podunajská na čas rozmnožovania zvykla migrovať z Dunaja do Váhu, Hrona či rieky Oravy. Dnes jej bránia umelé prekážky. Z rovnakých dôvodov sa z Dunaja vytratila najväčšia sladkovodná ryba na svete - vyza veľká. Tej v návrate do Dunaja bráni vodné dielo Železné vráta medzi Rumunskom a Srbskom.
 
Na Slovensku nie je v dobrom stave takmer polovica vodných tokov, v Európe je to 60%. V Európe práve prebieha kampaň na ochranu vôd, do ktorej sa zapája WWF a stovka ďalších organizácií. Žiadajú zachovať Rámcovú smernicu o vode a zlepšiť kvalitu vôd. Prekážkami, ktoré bránia dosiahnuť dobrý stav vôd sú najmä: znečistenie a nadmerná spotreba vody v poľnohospodárstve a zmeny prirodzených podmienok riek spôsobených energetikou, vodnou dopravou a protipovodňovými opatreniami.
Správa o stave planéty 2018
© WWF Enlarge
Kareta obrovská
© WWF Enlarge
Čmeľ skalný
© Ola Jennersten / WWF-Sweden Enlarge
Ťažba dreva v Národnom parku Poloniny
© Tomas Hulik Enlarge
Priehrada na Váhu
© WWF Slovakia Enlarge

Subscribe to our mailing list

* indicates required