Slovensko nedostatočne chráni tetrova hlucháňa | WWF

Slovensko nedostatočne chráni tetrova hlucháňa

Posted on 01 August 2018    
Tetrov hlucháň
© Tomas Hulik / WWF
V komuniké zverejnenom 19. júla 2018 informovala Európska komisia o zaslaní výzvy Slovenskej republike kvôli zlyhaniu v zabezpečení adekvátnej ochrany tetrova hlucháňa. Komisia vyčíta Slovensku, že neposudzuje vplyv lesníckych opatrení na druhy a biotopy, ktoré sú predmetom ochrany v územiach Natura 2000.
 
Európske smernice o ochrane prírody (Smernica 2009/147/ES, Smernica Rady 92/43/EHS), vytvárajú rámec pre sústavu európskych chránených území Natura 2000. Tá má byť zárukou, že prípadný rozvoj alebo zmeny vo využívaní nebudú mať negatívne dopady na prírodu. Podľa uvedených smerníc musia byť lesohospodárske aktivity v týchto územiach, pred tým ako sa povolia, predmetom hodnotenia vplyvov na chránené druhy a biotopy. V právnych predpisoch SR však takéto ustanovenia chýbajú a pri hospodárení v lesoch sa na ne berie len minimálny ohľad. Dôsledkom toho je, že stav viacerých druhov a biotopov je nepriaznivý. Najvýraznejšie to postihlo tetrova hlucháňa (Tetrao urogallus), ktorého počty sa znížili na polovicu od roku 2004, kedy Slovensko prijalo európske záväzky v oblasti ochrany prírody. Z niektorých slovenských pohorí hlucháň takmer úplne vymizol.
 
Ochranárske organizácie PRALES, Lesoochranárske zoskupenie Vlk a Slovenská ornitologická spoločnosť / BirdLife Slovensko už dlhší čas poukazujú na nepriaznivý stav populácie a biotopov tetrova hlucháňa. „Významné biotopy hlucháňa zanikli a ešte stále zanikajú, najmä kvôli masívnej ťažbe dreva v horských smrekových lesoch, z dôvodu tzv. ochrany lesa pred lykožrútom. Tento prístup však hlucháňovi jednoznačne neprospieva, práve naopak, doviedol jeho populáciu na Slovensku na pokraj vyhynutia“ hovorí Martin Mikoláš, predseda občianskeho združenia PRALES.
 
Naviac, ako uvádza Európska komisia, Slovensko neprijalo osobitné ochranné opatrenia pre chránené druhy, ktoré podliehajú Smernici o vtákoch. „Plánovaná aj tzv. náhodná ťažba vynútená prírodnými činiteľmi by mali byť predmetom posúdenia vplyvov na územia Natura 2000. Momentálne sa tak nedeje, pritom negatívne vplyvy ťažby na viaceré chránené druhy sú zjavné. Hlucháň je len jeden z druhov, ktoré sú týmto stavom ohrozené. Aj preto žiadame zmeny v zákone o lesoch a zákone o ochrane prírody“, hovorí Miroslava Plassmann, riaditeľka WWF Slovensko.
 
„Slovensko sa pokúsilo podviesť Európsku komisiu tak, že v r. 2010 premenovalo lesné hospodárske plány na programy starostlivosti o les a zaradilo ich medzi dokumentáciu ochrany prírody. Urobilo tak  s jediným cieľom - vyhnúť sa posudzovaniu vplyvov navrhovaných lesníckych opatrení na predmety ochrany európskej sústavy chránených území. To by si však vyžadovalo zásadnú zmenu prístupu a filozofie vypracovania týchto plánov. Okrem názvu sa však nezmenilo absolútne nič. Ak k tomu ešte prirátame bezzubé vyhlášky, ktorými sa vyhlasujú chránené vtáčie územia, nie je možné sa diviť, že stav mnohých druhov a biotopov sa zhoršuje“, hovorí Marián Jasík, člen občianskeho združenia PRALES.
 
Slovensko musí do dvoch mesiacov odpovedať Európskej komisii, aké kroky prijalo alebo plánuje prijať na riešenie uvedenej situácie. V prípade, že sa tak nestane, môže Komisia zaslať Slovensku tzv. odôvodnené stanovisko. „To by znamenalo, že Slovensko svojimi krokmi Komisiu nepresvedčilo o dostatočnom riešení uvedených problémov a môže to viesť až ku konaniu pred Európskym súdnym dvorom. Veríme však, že sa tomuto Slovensko vyhne a prijme kroky skôr ako o nich bude rozhodovať súd. Takýto súdny proces môže trvať roky, avšak pre záchranu hlucháňa v niektorých územiach v tom čase už môže byť neskoro. Pre jeho záchranu je najvyšší čas konať teraz,“ dodáva Jozef Ridzoň zo SOS / BirdLife Slovensko.

Subscribe to our mailing list

* indicates required